Vždy dokázali, že sú skvelá kapela

Kedy ste prvý raz počuli Depeche Mode?

„Celkom výnimočne som sa s nimi stretol, keď ešte neboli slávni, začiatkom osemdesiatych rokov. Ich nahrávku Sometimes I Wish I Was Dead možno nepoznajú ani niektorí veľkí fanúšikovia kapely a ja som na ňu narazil na jednej výberovej platni. Okrem toho, že ma zaujal jej zvuk, aký som dovtedy nepočul, líšili sa aj od väčšiny skladieb na tom albume. Poviem to jednoducho: bolo v nich cítiť pesničku a svojím spôsobom ju mali veľmi premyslenú.“

Ako ste sa k takej nahrávke dostali v osemdesiatych rokoch? Predsa len, za socializmu.

„Vďaka kontaktom s inými naozajstnými záujemcami o hudbu. V tom čase sa už začínalo zarábať na punkovej hudbe a okrem toho vznikali rôzne nové vlny. Okrem rock´n´rollu sme mali možnosť počuť pestrejší výber zvukov, iné inšpirácie, ako napríklad z brehov Jamajky. Depeche Mode predstavovali jednu z týchto vĺn.“

Ako je možné, že sa okolo ich hudby vytvorila taká silná komunita práve v Československu?

„Myslím, že môžeme hovoriť o celej Východnej Európe. Zúčastnil som sa jedného ich koncertu koncom jari roku 1985 v Budapešti. Depeche Mode zažívali jeden zo svojich vrcholov a v hľadisku bolo tiež cítiť veľkú silu. V tom čase im vyšiel singel Shake The Disease a aj ten naznačoval, že sa jedná o kapelu inteligentných hudobníkov a so šikovným produkčným tímom. Už od začiatku bolo jasné, že majú ambície robiť hity.“

Kedy podľa vás prešli najväčšou zmenou?

„V tomto smere bolo pre Depeche Mode kľúčovým obdobie, keď odišiel Vince Clarke. Do popredia sa dostal Martin Gore, ktorý sa dovtedy prejavoval iba sporadicky a zrazu tvoril jednu dobrú pesničku za druhou. Ich poetika vtedy dospela do ďalšieho bodu. Spomínam si na obdobie, keď vyšiel album Broken Frame, čo bol Goreov leaderský debut. V Londýne bol vo výklade snáď každého obchodu. Depeche Mode jednoducho dokázali každou novinkou svoju pozíciu skvelej kapely nového typu potvrdiť a trochu ju posunúť vpred. Väčšina iných strednoprúdových umelcov vie zažiariť len raz a to dokazuje nepríliš vysokú úroveň ich kvality.“

Stredný prúd sa nám často zdá robotický.

„Pretože on robotický skutočne je. Väčšina vecí zo stredného prúdu je len cynicky účelovo vyrobená, má málo zaujímavých prvkov – ducha a zároveň malty, ktorá by to všetko logicky spájala. Aj zapamätateľnosť sa dnes rieši dosť primitívnym spôsobom. Spomínam to z dôvodu, že toto vôbec nie je prípad Depeche Mode.“

Myslíte si, že oni nikdy strednému prúdu nepodľahli?

„Je pravda, že sa občas nechali ovplyvniť trendami. Keď si definujete základné kritériá ich hudobného života, uvidíte jemné krivky, akými smermi sa pohli. Keď na scéne napríklad fičal dub, prirodzene reagovali, občas ich trochu poznačil aj triphop, či iné vplyvy. A možno to bolo naopak a možno oni ovplyvnili tieto trendy.

Kľúčový je zrejme aj ich imidž.

„To je vec, ktorá ma zaujala už od začiatku. Hneď mi bolo jasné, že tá kapela bude silná imidžovka. Vždy tvrdím, že štýl vystupovania a obliekania hudobníka by mal ladiť s hudbou, akú hrá. Mal by mať svoje vlastné vizuálne špecifikum. Nemusí to byť ani niečo veľmi rafinované, veď spomeňme si na Elvisa. Aby som to zhodnotil komplexne: Depeche Mode sú podobným prípadom ako Beatles. Stali sa úspešnými, pretože boli v správnom čase na správnom mieste so správnym obsahom v hlave. A boli rozoznateľní na prvý pohľad. Nedá sa to zjednodušiť len na jeden element. Boli skrátka iní. Duran Duran mám veľmi rád, ale pri nich už je cítiť istý producentský zámer, istú dávku rafinovanosti a istý veľmi konkrétny cieľ.. Depeche Mode sú v istom zmysle nepredvídateľní.“

Je to predsa len prekvapivé, že u nás boli tak populárni za socializmu.

„Ja si nemyslím, že by vedome chceli byť nejakí úspešní v našich končinách. Naši ľudia okrem toho boli okopávaní inou čižmou a žili pod iným tlakom ako hudobníci z Veľkej Británie. Oni len vychádzali z vlastných limitácií a sa im podarilo zaujať. Vo svojich hitoch People are ľudia vedeli stotožniť, lebo sami snívali o tom, že prekonajú vlastné obmedzenia. Len občas sa v ich textoch objavilo niečo z komunistickej ideológie, príkladom je pieseň Work Hard.“

Ovplyvnili aj veľa ďalších interpretov a keď sa na vás človek pozrie, zrejme tiež vytuší inšpiráciu Davom Gahanom.

„V tých časoch ma zaujímal skôr David Bowie. Depeche Mode som prežíval cez ich platne. Vtedy chodili v čiernej bunde a s ofinou aj interpreti, ktorí s nimi nemali nič spoločné. Ich vplyv sa odrazil napríklad aj na mojich obľúbencoch Cocteau Twins alebo Kissing The Pink . Mali dokonca aj niekoľko slovenských adekvátov, ktorí im boli podobní, hrali podobnú hudbu. Dala sa napodobniť za pomerne nenáročných podmienok.“

Ako sa ich hudba vôbec za oponou dala počúvať?

„Ich nahrávky na Slovensku kolovali v rôznych formách, ale dali sa napríklad kúpiť v Poľskom stredisku.“

Prečo práve tam?

„Poliaci boli aktívni a dokázali si u nás zabezpečiť kultúrne stredisko. Oproti nám bola ich hudba akceptovaná celosvetovo v rôznych progresívnych hudobných žánroch, ako napríklad v džeze.“

Poľským komunistom nevadilo, že u nich vyšiel album anglických hudobníkov?

„Každá krajina mala v tom čase svoje osobitosti. Komunisti nerobili z toho režimu krvavú republiku. Niekde zvykli popustiť a niečo im aj ušlo. Poľsko bolo navyše inou krajinou, neboli ako Slováci, ktorí sa nechávali kopať do zadku. Nemali problém sa ozvať, organizovali štrajky. Poliaci si Depeche Mode vedeli presadiť. Dnes prevláda názor, že za čias socializmu sa nedalo dostať za kapitalistické hranice. Čo nie je celkom pravda, lebo okrem elít chodili do zahraničia aj muzikanti a naše barové kapely mali celkom dobré meno – a nielen preto, že boli lacné.“

Nedávno sa k hudbe Depeche Mode prihlásila v Spojených štátoch krajná pravica. Sú v ich hudbe nejaké extrémistické názory?

„Je to kapela, ktorú nepočúvam podľa toho, čo si o nich prečítam na obale alebo čo mi v ich pesničkách povie spevák. Beriem ich ako komplet. Nemám preto ich texty natoľko v hlave, aby som to vedel zhodnotiť. Krajná pravica si však môže nájsť čokoľvek. Prečo sa neoprieť o niečo, čo všetci poznajú? Rovnako by sa mohli oprieť aj o Metallicu. Som dosť apolitický a vôbec mi nenapadlo, aby som v textoch Depeche Mode začal hľadať dajaké heslá. Že tam môžu byť, to pripúšťam. Táto otázka je však záležitosťou politiky a na tú sa hudobníci zneužívali odjakživa.“

Čo očakávate od ich nového albumu a koncertu v Bratislave?

Očakávam všetko to, o čom sme hovorili. Od čias vydania albumu Exciter ma DM vždy vedia prekvapiť. Na ich koncert sa teraz chystám tretí raz.“

Rozhovor pre denník SME (Marek Hudec)