Spáchať niečo pred tridsiatimi rokmi v rámci našej hudobnej scény bolo vždy výzvou – nielen vďaka režimu, ale vyžadovalo si to aj viac energie zabezpečiť si “svojské vyjadrovacie prostriedky”, čiže aparatúru, originálny prístup a vlastný pohľad…
Pred tridsiatimi rokmi vznikol ešte v bývalom Československu prvý elektronický album. Písal sa rok 1983, keď začal Laco Lučenič pripravovať prvé fragmenty a koncepciu prvého elektronického a predovšetkým sólového albumu: Bodliak na plavkách.
Svetovú hudobnú scénu už masírovali formácie Kraftwerk, Human Legue, Depeche Mode či Softcel, kde použitie elektroniky bolo určitou revoltou voči punku a vtedajšej tvrdej gitarovej scény. Sheffieldská hudobná klíma obrátila bristskú scénu hore nohami a odpálila tak vlnu elektroniky. S elektronikou u nás však v tom čase ešte nikto nelavíroval a dá sa v istom zmysle povedať, že celú elektronickú scénu zásadne ovplyvňovali iba spomínané svetové formácie.
Lučeničova motivácia vyjadriť sa aj sólovo vtedy ešte v rámci Limitu a vplyv britskej hudobnej scény vyústila do príprav prvého sólového albumu.
V rokoch 1983 – 85 Lučenič koncepčne poskladal prvé dáta k albumu, ktoré niekoľko krát prebehli proces mixáže, editácie zvukových fragmentov. Jednotlivé stopy sa detailne a opakovane mixovali aj vďaka autorovej precíznosti a nekonečnej cieľavedomosti. Laco použil hardware, s ktorým v tom čase pracovali už aj Soft Cell či Tears For Fears. Drum Machine Roland TR 808, analógove syntetyzátory, sequencery…Roland rythm composer, Drum computer, Roland JP-4, Juno 60, ARP 2600, Vocoder Plus, Grandpiano, Simmons drums…aťď.
Album zostal po 30 rokoch známy hlavne vďaka prepracovanému, čistému a nadčasovému zvuku, spôsobom nahrávania a hitovému singlu Hádanky tiel. (ten sa po rokoch prepracoval aj vo verzii acoustic a “version 2000” a takisto bol súčasťou žiaľ už nedokončeného projektu Lučenič/Muk, v ktorom si frontman Petr Muk zaspieval aj v skladbe Nálady z albumu XLL). V tých časoch sa stali hitmi aj pesničky Z tých dní a Múzeum lások.
Zaujímavosťou, ktorú vygenerovala vtedajšia doba a režim je, že Laco nemohol byť napr. odfotený na titulnej strane a album musel byť vydaný z administratívnych dôvodov len pod hlavičkou Limitu.
Tracklist:
01. Vietor krátkych sukní
02. Múzeum lások
03. Hádanky tiel
04. Púťové figúrky
05. Koň s bielymi krídlami
06. Autá pred tebou a za tebou
07. Bodliak na plavkách
08. Polnočná známosť
09. Z tých dní
10. Ľadovec
11. Spomienky
12. Hádanky tiel (epilóg)
Album je dostupný aj v rámci boxu Laco Lučenič Komplet.
Ladislav Lučenič, viac známy ako Laco Lučenič alebo doubleL (* 1952, Cífer, Slovensko) je slovenský hudobník, multiinštrumentalista a producent. Do povedomia sa dostal ako člen skupín Fermata, Prúdy, Modus, Limit, ale aj prostredníctvom sólovej dráhy, hudobno-divadelným projektom Satisfactory či postom predsedu poroty v hudobnej televíznej show Slovensko hľadá Superstar.
Začiatky jeho hudobnej kariéry sa spájajú so skupinou Prúdy, ako spevák a basgitarista sa podieľal na albume Hráč. Neskôr pôsobil, ako gitarista či producent, v skupinách Fermata, Modus a Limit. Bol dlhoročným spolupracovníkom Miroslava Žbirku, ktorému produkoval všetky albumy až do roku 1996. Taktiež je autorom hudby k pesničkovému CD pre deti Išla myška briežkom (1996).
Po rozchode s Miroslavom Žbirkom sa okrem produkovania albumov pre slovenské či české kapely venoval elektronickej hudbe a zvukovému experimentovaniu. Svoje skúsenosti zúročil na remixovom 2CD Proudy – Tribute to Prúdy a aktuálnym “exclusive DJ setom” pod pseudonymom Endangered. Album Proudy obsahuje aj pieseň „Chladná (ako zmrzlinový pohár)“, ktorá je súčasťou soundtracku k českému filmu Samotáři.
V roku 2004 vytvoril hudobno-divadelný projekt Satisfactory. Na jeseň roku 2006 absolvoval s projektom celoslovenské turné a záznam januárového koncertu z bratislavského divadla Astorka Korzo ’90 vydal na DVD pod názvom Satisfactory Live In Concert na vlastnej značke doubleL.
Posledný štúdiový album nesie názov XLL. V súčasnosti Laco pracuje na encyklopédii a druhom pokračovaní “divadla hudby” Satisfactory 2.
Mojo Lieskovský